Mohlo to byť horšie

Na novele zákona o dobrovoľných dražbách je dôležité to, čomu dala pokoj.

Tak nenápadne, ako do slovenského právneho prostredia vstúpil, rovnako sa mohol vytratiť. Aj takto sa dá glosovať osud inštitútu dobrovoľnej dražby.

Tento prostriedok na zefektívnenie vymožiteľnosti práva priniesol v roku 2003 zákon o dobrovoľných dražbách. Bez veľkého tresku prišiel nástroj, ktorým si veritelia vedeli ľahšie poistiť a vymôcť pohľadávky. A vďaka tomu sa spotrebiteľom a podnikateľom zjednodušila a zlacnila cesta k pôžičkám.

Preto nie je také dôležité, čo novela zákona účinného od januára zaviedla, ale čo mohla zrušiť. Z rozhovorov s ľuďmi v branži aj čítania dôvodovej správy vyplynulo, že v hre bolo zrušenie dobrovoľných dražieb. Lebo ich využívali aj špekulanti, ktorí prichádzali za lacný peniaz k majetkom.

Chýbala dôveryhodná analýza, stačili srdcervúce príbehy ľudí. Legislatívci nakoniec dobrovoľné dražby nenavrhli zrušiť, len upravili niektoré podrobnosti ich praktického využívania.

Predovšetkým so zreteľom na ochranu slabých a utláčaných. Či im skutočne pomohli, je viac ako neisté. Tak, ako mnoho ľudí ľahko podľahne imidžu populistických politikov, rovnako aj reklame rôznych nebánk. A bezhlavo si od nich požičajú peniaze. Bez toho, aby si prečítali zmluvy a pouvažovali nad dôsledkami.

Ochranný dáždnik, ponúkaný novelou týmto ľuďom, väčšinou nepomôže, len môže skomplikovať veriteľom život. Hlavne najkontroverznejšie ustanovenia zakazujúce predať v dražbe nehnuteľnosť pod tri štvrtiny jej súdnoznaleckého posudku. Už teraz tento limit môže spôsobiť problémy pri predaji založených majetkov v menej bonitných teritóriách. A dražobné firmy ho časom môžu mať aj na bohatších realitných trhoch. Vtedy, keď tam spotrebitelia budú viac riešiť problémy so splácaním úveru, než zo zháňaním kvalitného bývania.

Aj tento limit sa bude dať v súlade so zákonom obísť. Súdni znalci majú pri ohodnocovaní nehnuteľností k dispozíciii priestor na kľučkovanie. A posudok prispôsobovať situácii na trhu. To využijú seriózni hráči aj špekulanti. Prvá skupina je v prevahe, lebo väčšina záložných práv realizovaných prostredníctvom dobrovoľných dražieb pochádza z bankových úverov. Limit veľmi nepomôže ohrozenej skupine ľudí a to isté platí o väčšine novôt v prijatej novele.

Na obranu ministerstva spravodlivosti treba uviesť, že doteraz platnýzákon potreboval zmeny. Novelu však mali pripravovať citlivejšie. Tak, aby do nej nezapracovali len skúsenosti menšej skupiny ľudí, ale aj tých, ktorí prostredníctvom dobrovoľných dražieb prispeli k rozhýbaniu trhu s úvermi. Pravdepodobne na to nebol čas, ani politická objednávka. Aj preto nakoniec platí: Nie je také dôležité, čo novela priniesla, ale čo mohla spôsobiť.

zdroj Etrend